Registrovaných užívate¾ov: 3589
Zaslaných príspevkov: 100875

Niektorí už možno vedia, že autori hry STALKER sa inšpirovali filmom z konca sedemdesiatych rokov s rovnomenným názvom STALKER (pozor, nemýliť si so Stalkerom z r. 1998 alebo ďalším dvojdielnym filmom s rovnakým názvom, ktoré boli úplne o niečom inom!!!). Samozrejme, s Černobyľom tento film nemal nič spoločné, keďže vznikol sedem rokov po tejto smutne preslávenej havárii jadrovej elektrárne. Námet bol však podobný, ako sa sami dočítate. Film som, žiaľ, osobne ešte nevidel, ale môžem vám aspoň sprostredkovať informácie o ňom prekladom tohto člaánku ktorý som našiel na webe. Ak sa mi podarí tento film niekedy uvidieť, zrejme vám o ňom napíšem aj z vlastného pohľadu.Takže ešte raz pripomínam - tento článok som len preložil a nie som jeho autorom.

O filme

Alegorický vedecko-fantastický film ruského režiséra Andreja Tarkovského (podobne ako jeho skorší Solaris) je adaptáciou románu Piknik pri Ceste (Picnic by the Roadside) bratov Borisa a Arkadyho Strugatskych. Film nasleduje troch mužov – Spisovateľa (Nikolaj Grinko), Vedca (Anatolij Solonitsyn) a Stalkera (Alexander Kajdanovsky) – ako putujú cez tajomnú a zakázanú oblasť v ruskej divočine nazvanú „Zóna.“ V Zóne nič nie je ako zdá. Veci si vymieňajú miesta, krajina sa mení a pretvaruje sa. Zdá, že akási neznáma inteligencia aktívne marí každý pokus preniknúť cez jej hranice. Hovorí sa, že v Zóne sa nachádza bunker, a v tomto bunkri je magická miestnosť, ktorá má tú moc plniť priania. Stalker je najatým sprievodcom na cestu, ktorý si, vďaka opakovaným návštevám Zóny, zvykol na jej komplexné pasce, nástrahy a občasné narušenia. Len nasledovaním jeho vedenia (ktorá často zahrňuje najdlhšiu a najviac frustrujúcu cestu) sa môžu Spisovateľ a Vedec dostať k bunkru a do spomínanej miestnosti živí. Ako muži putujú hlbšie do Zóny, uvedomujú si že treba možno niečo viac ako determináciu aby uspeli: vlastne možno treba vieru. Sú čím ďalej, tým viac neistí vo svojich najhlbších túžbach, čelia miestnosti zamýšľajúc sa či budú schopní, keď príde čas, prevziať zodpovednosť za splnenie ich vlastných prianí.

Recenzia

Postavený ako zamotaná náboženská púť, tempo Stalkera sa opatrne a pomaly rozbieha ako sa traja muži približujú k metaforickému Svätému Centru v srdci Zóny. Telefónne stĺpy vyčnievajúce zo zeme ako kríže, náboženské znaky pod kalnými riekami zasypané nábojnicami, nadprirodzená, umelá púšť v podzemnej miestnosti – Tarkovského mocné, ortodoxné obrazy a špinavé, priemyselné prostredie prezentujú hlboké náboženské zamyslenie vo vojnou spustošenej, nepriateľskej krajine. Stalker je tým viac zaujímavý, že sa nespolieha na jediný trik či špeciálny efekt aby vytvoril svoju atmosféru iného sveta hraničiaceho s našim.

Pôvodný článok: Anthony Reed, recenzent.
Nájsť ho môžete na: http://www.allmovie.com/cg/avg.dll?p=avg&sql=1:111585